Thursday 2 June 2011

FESTA DEMOCRACIA NO DOUTRINA POLITICA HODI SIMU ELEIÇÃO 2012


Opiniaun husi Jacinto Aparicio
(Univercitário Técnica Industria Univercidade Widyagama Malang)

La kleur tan ita sei celebra Festa Democracia hodi hili ita nia nai ulun sira. Depois de Consulta Popular iha 30 de Augusto de 1999 no bainhira Secretário Geral das Nações Unidas altura nebá Exlentíssimo Sr. Koffi Anan fo sai resultado eleição no declara sai ba mundo tomak katak maioria husi povo Timor Leste hili haketak an husi Indonesia nia ukun, ai suar metan sae kalohan Timor no kilat tarutu iha teritório Timor Leste tomak  hodi acompanha povo no militar Indonesia hakat ain husi rai doben Timor Leste.

Povo Timor  Leste ho ninia possibilidade tomak no tulun husi missão ONU dala ida tan iha 30 de Augusto de 2001 liu husi processo nebé democrático teb-tebes povo
fo fiar ba partidoo Fretelin hodi kaer ukun iha Timor, maibé primeiro  Governo
nebé chefeia husi  Exlentíssimo Dr. Marí Alcatiri hetan crise de governação
relaciona ho crise política no militar nebe mosu iha 2006. Ministros balun husik
sira nia kadeira maske sira nia periodo de mandato la dauk remata inclui Dr.
Marí Alcatiri nudar Primeiro Ministro momento nebá.

Fretelin nia ukun oficialmente remata iha 2007. Iha eleição Presidencial no  Parlamentar 2007 povo Timor Leste la fo confiança máximo ba partido histórico Fretelin hanesan iha 2001. Mosu Governo foun,governo aliancia nebé chefeia husi Exlentíssimo Kay rala Xanana Gusmão. Relaciona ho resultado eleição iha parte balun iha Timor Leste dala ida tan ai suar metan sae kalohan Timor hanesan iha Baucau no Viqueque. Povo ida ne’e sai husi crise ida tama fali crise seluk, Timor Leste nia cultura la’os ona cultura dame maybe cultura violencia.
Ita besik dau-daun ona ba eleição presidencial no parlamentar iha 2012, partidos políticos barak hahú ona halao consolidação política. Buat nebé ita hotu espera katak líderes partidos hahú ona fo doutrina política ba ninia militantes no simpatizantes sira hodi simu realidade democracia hodi nune’e labele hamosu violencia bainhira partido ida lakon democráticamente. Ita nia líderes partidos tenke iha maturidade política hodi apresenta sira nia programa política ba povo la’os atu trata no insulta malu iha palco política leten.
Atu bele halao no realiza prática democracia nebé diak no efectivo mak autor democracia tenke iha maturidade política, tenke esportivo hodi simu bainhira lakon iha eleição no suporta ida nebé manan. Maibé haré ba crise hirak ita liu, ita nia democracia hetan desafio bot, ita nia democracia seidauk fo prosperiedade ba povo no nação, maibé ita nia democracia creia violencia. Ita nia líderes partidos no governantes tenke prática democracia nebé efectivo ba programa prosperidade no crescemento economia povo nebé justo liu husi programa desenvolvimento nebé transparancia no equilibrio.
Ita nia líderes partidos no governantes tenke bele utiliza sira nia energia no capacidade hodi halo buat diak ba nação no povo hodi bele successo iha programa ho maneira suporta malu la’os buka dalan hodi hatun malu liu husi soran povo.

Notícia corupção husi ita nia governantes dau-daun ne’e halo povo tilun diuk, maibé prática lei hodi condena coruptores la dauk la’o iha ita nia rai, saida mak povo no rai ida ne’e espera husi governo foun depois de festa democracia 2012? Povo tenke sai matenek ona hodi haré partidos ou figuras nebé mak soi atu dirige naçao no povo ida ne’e.
Maluk leitores sira, buat nebé ha’u hakerek iha ne’e la iha tendencia hodi hatun partido A no foti partido B ou hatun governo A hodi foti governo B, maibé ha’u hakarak halo análize ida relaciona ho realidade concreta nebé ita passa tiha ona. Eleição 2007 fo hanoin mai ita no liu-liu ba líderes partidos políticos atu fo atenção no doutrina política ba militantes no simpatizantes hodi respeita no foti valor democracia iha ita nia rain.

Autor
Jacinto Aparicio
(Univercitário Técnica Industria Univercidade Widyagama Malang)

Nota: Opini ida ne'e sei publika iha jornal Tempo Semanal ediasaun semana oin hodi distribui mos ba baze.

4 comments:

Ken Westmoreland said...

Artigu ida ne'e di'ak tebes, maibé autór hakerek liafuan tetun tuir regra lia portugés - dala ruma sira hanesan ho lia-portugés liu duké lia-portugés rasik!

Purezemplu, Univercidade envezde Universidade, ka Alcatiri envezde Alkatiri. Iha lia-indonéziu, ema hakerek liafuan hos lia-olandés (balanda) fonetikamente - aksi envezde actie.

Lalika komplika. :)

atelari said...

obrigado barak ba komentariu, ba oin hau sei hakas an atu bele hakerek diak liu tan.

atelari said...

obrigado bo komentariu, ba oin hau sei hakas an atu hakerek diak liu tan.

Anonymous said...

hu fo parabens ba bou nia comentario nbe mak diak i kapas hu mos sei esforsu makas par bele ajuda fli bou nia liafaun sra ne to rohan